V 18. storočí jestvovali modrotlačiarske dielne skoro v každom mestečku, lebo modrotlač bola obľúbenou látkou v meštianskom odeve. Keď ju neskôr vytlačili manufaktúrne a továrenské vzorované kartúny, modrotlačiari sa začali v 19. storočí orientovať na vidiek. Dielne sa sústreďovali najmä v oblastiach, kde sa vyrábalo plátno na predaj (Orava, Šariš, Liptov), postupne sa rozšírili na celé územie.
Modrotlač sa objednávala v dielňach podľa vzorníkov alebo sa predávala a vymieňala na jarmokoch za čisto biele plátno v pomere 1 : 2. Jednotlivé dielne mali svoje rajóny a vedeli, čo sa v ktorej dedine či regióne požaduje. Pre nedostatok surovín a postupný zánik ľudového odevu sa počet dielní po druhej svetovej vojne znižoval. Väčšina bola však činná ešte v prvej polovici minulého storočia. Donedávna pracovala dielňa vo Vrbovom a Púchove.
Zdroj: www.uluv.sk