Remeslá
Remeslá, ktoré stoja za krojom – od tkania po klobúky.
Tkáčstvo
domácka a remeselná výroba tkanín, najmä plátna. Výroba plátna bola až do vzniku továrenskej výroby záležitosťou prevažne domáckej výroby, ktorá už v stredoveku, ale najmä v 18. storočí a v prvej polovici 19. storočia nadobudla značné rozmery.
Súkenníctvo
remeslo zaoberajúce sa výrobou súkna. Od stredoveku sa popri domácej výrobe súkna pre vlastnú potrebu rozvíjalo aj remeselné súkenníctvo, ktoré patrilo medzi najvýznamnejšie remeslá na Slovensku. Orientovalo sa nielen na miestny trh, ale aj na vzdialenejšie regióny Uhorska.
Plátenníctvo
je výroba a predaj plátna. Na území Slovenska sa plátno vyrábalo v rámci domáckej výroby a remeselne (tkáčstvo), no plátenníci obchodovali aj s tkaninami manufaktúrnej a priemyselnej výroby. V 15. storočín a v prvej polovici 16. storočia sa v Bardejove a v okolitých dedinách plátenníctvo stalo dôležitým zdrojom príjmov značnej časti mestského i vidieckeho obyvateľstva.
Modrotlač
V Európe sa modrotlačiarstvo rozšírilo v súvislosti s importom indiga a módnych modrotlačových látok z Indie v 16. a 17. storočí. Na Slovensko preniklo v 18. storočí pravdepodobne z Nemecka. Zvládnutie remesla napomohli vandrovky tovarišov. Tlačiari, ktorí vzorovali látky, pracovali v rámci farbiarskych cechov (farbiarstvo).
Klobučníctvo
je remeselná špecializácia zameraná na výrobu klobúkov technikou splsťovania a formovania ovčej vlny a srsti iných zvierat. Klobučníci zhotovovali klobúky z vlny, z textílií, niekde aj zo slamy. Existenciu výroby klobúkov dokumentujú bohaté ikonografické pramene oltárnych malieb a sôch po celom Slovensku.