Tkáčstvo



domácka a remeselná výroba tkanín, najmä plátna. Výroba plátna bola až do vzniku továrenskej výroby záležitosťou prevažne domáckej výroby, ktorá už v stredoveku, ale najmä v 18. storočí a v prvej polovici 19. storočia nadobudla značné rozmery.

Spiš, Šariš, Orava, Gemer a Liptov produkovali státisíce metrov plátna a plátenníctvo sa tam stalo doplnkovým zamestnaním obyvateľov.

Tkáčstvo ako remeslo bolo v týchto krajoch málo zastúpené. Svoje uplatnenie nachádzalo predovšetkým v mestách a na dedinách tých oblastí Slovenska, kde domácka výroba nebola príliš rozvinutá. Tkáči patrili obyčajne medzi najchudobnejších remeselníkov. Najviac ich bolo na slovensko-moravskom pohraničí a na Žitnom ostrove. Na východnom Slovensku pracoval väčší počet tkáčov v Bardejove.

Na Slovensku vzniklo 50 tkáčskych cechov, čo na rozšírenosť tohto remesla nebol veľký počet. Najstaršie pochádzajú z druhej polovice 16. storočia (Bratislava, Kežmarok, Spišská Nová Ves, Trnava). Hospodársky najviac prosperovalo tkáčstvo v 17. – 19. storočí v Banskej Bystrici. Poslední remeselnícki tkáči pracovali ešte v 50. rokoch minulého storočia na juhozápadnom Slovensku. Tkáči (tkadleci, kalleci) zhotovovali okrem hladkého plátna aj bakačíny (Bardejov, Banská Bystrica), tkaniny vzorované preberaním (tzv. zarábané – okolie Trnavy), tkaniny na obrusy, kútne plachty a podobne.

 

Zdroj:  www.uluv.sk

0 február 25, 2011